V roku 1527 František I. Révai získal polovicu Sklabinského hradu spolu s obcou Turčianska Štiavnička (Sczewnice). Druhú polovicu získal v roku 1540.

Korene kaštieľa siahajú až do začiatku 16. storočia, kedy sa spomína budova štiavnického majera, ktorý bol majetkom Michala Révaia.

Prvá písomná zmienka o renesančnom kaštieli, ktorý bol sídlom štiavnickej línie révayovskej rodiny.

Pri kaštieli bol vybudovaný empírový skleník – oranžéria (1838 – 1841), podľa návrhu Matúša Šmalu a hospodárske budovy.

Po požiari kaštieľa, boli vykonané stavebné úpravy v duchu neskorého klasicizmu. V tomto období sa začal budovať okolo kaštieľa anglický park, ktorý sa môže pochváliť nádhernými rybníkmi a vzácnymi drevinami. Korene budovania parku siahajú až do konca 18. sotročia. O vybudovanie parku sa hlavne pričinil vtedajší majiteľ štiavnického panstva a turčiansky župan Šimon Rívai, ml.

Kaštieľ opäť zasiahol požiar. V tomto období v okolí oranžérie a fontán dal vtedajší majiteľ Ladislav Révai vysadiť rozárium, v ktorom pred koncom druhej svetovej vojny bolo sústredených okolo 160 odrôd ruží.

Ostatný majiteľ kaštieľa Ladislav Révai s rodinou opustil kaštieľ, následne boli révayovské majetky vyvlastnené a kaštieľ ostáva bez starostlivosti. Po roku 1945 šľachtický majetok bol skonfiškovaný a jeho priestory začínajú využívať rôzne organizácie a štátne inštitúcie.

Kaštieľ so skleníkom a parkom sa dostal do starostlivosti Rektorátu Univerzity Komenského v Bratislave a bolo v ňom umiestnené vedeckovýskumné pracovisko.

Kaštieľ prešiel rekonštrukciou, kedy sa vykonali rozsiahle stavebné práce, zamerané na statické zabezpečenie stavby.

Na prelome 20. a 21. storočia sa majiteľmi kaštieľa stávajú striedavo viaceré súkromné spoločnosti a budova kaštieľa prechádza menšími rekonštrukčnými prácami.

Začína novodobá éra kaštieľa. Objekt kaštieľa s parkom bol kúpený od zahraničného investora do osobného vlastníctva spolu so stavebnými povoleniami na kompletnú úpravu areálu a stavbu townhousov.